Predhovor:

Malý münsterlandský stavač (MMS) je stredne veľký, dlhosrstý pes so všestranným využitím, ktorého chov existuje už viac ako 100 rokov v krajine pôvodu Nemecko.

MMS má niektoré  zvláštnosti typické pre plemeno, ktoré sa v priebehu storočí vyvinuli pri jeho využívaní ako poľovného psa v severozápadných nemeckých nížinách.

Na jednej strane treba zdôrazniť inteligenciu MMS, ktorú používa na čo najefektívnejší lov všetkými svojimi zmyslami, a na druhej strane jeho obrovskú viazanosť na vodiča, ktorá z neho robí výborne spolupracujúceho poľovníckeho spoločníka. Je to prirodzene priateľský a vyrovnaný pes s   vysokým temperamentom  , a preto si vyžaduje dôsledný výcvik poslušnosti. Žiadaná je ostrosť, ako aj odolnosť proti výstrelu na zemi a vo vode. Vďaka týmto vlastnostiam sa MMS stal obľúbeným poľovníckym spoločníkom ďaleko za hranicami Nemecka.

Sú to psy s veľkým pracovným potenciálom pri práci na poli, vo vode a v lese a dokážu naplno využiť svoju loveckú vášeň, myseľ, radosť z práce  a vlohy pre tímovú prácu.

​

A. Práca na poli

   1. Čuch

MMS má vynikajúci výkon nosa pri práci pred a po výstrele, ale najmä pri hľadaní. Vždy je schopný dobre využiť vietor, aby rýchlo a často našiel zver, občas označil  dýchanisko, našiel stopy  a vypracoval ich. Dokáže zver rýchlo navetriť a pri postupe ustáliť.

  2. Práca na stope

Pri práci na stope by mal MMS preukázať vôľu sledovať stopu .

Vôľa stopovať je rozpoznateľná podľa toho, ako sa prispôsobuje práci a s prihliadnutím na dané okolnosti (pôdne podmienky, počasie atď.) pracuje ochotne a kontrolovane, sústredene a snaží sa napredovať aj v náročných podmienkach. Práca na stope  je typická  pokojným hľadím, po zdvihnutí zvere jej prenasledovaním  a pri strate kontaktu so zajacom alebo líškou, snahou opätovne nájsť stopu jej náhodným hľadaním. V ideálnom prípade by mal teplú stopu hlasito sledovať.

Držanie stopy sa prejavuje v správaní psa, ktorý má vôľu sledovať (korisť) ako vyjadrenie jeho vrodených vlastností, t.j. najmä v ťažkých podmienkach  pokojným postupom hľadať dráhu stopy a   presne ju vypracovať.

Pri hodnotení práce na stope sa má vôľa sledovať a držať stopu v náročnom teréne, počasí, vetre a veku stopy hodnotiť vyššie ako len jej samotná dĺžka .

   3. Hľadanie

Pri hľadaní je telo napäté, elegantne sa pohybuje a po zachytení pachu zvere zastaví s výraznou pozíciou hlavy, tela a nôh. Nos drží hore, polovysoko alebo nízko proti vetru. Pri práci na stopách často hľadá s nízkym nosom. Jeho poloha nosa vždy závisí od toho, kde dokáže najlepšie navetriť zver.

Jeho hľadanie je blízke lovu, charakterizované vôľou nájsť, pracuje systematicky, celoplošne, svižne  a vytrvalo. Pritom sa tiež nezávisle orientuje podľa smeru vetra. Prejavuje radosť z práce, vášeň, loveckého ducha a cit pre tímovú prácu. Vždy rád pracuje pre úspech svojho vodcu, a to aj bez ovplyvňovania a do značnej miery samostatne.

Prispôsobuje sa terénu,  druhom zveri a vetru.

Pri práci postupuje proti vetru priečnym hľadaním, po vetre beží vpred  a vracia sa proti vetru. Jeho tempo hľadania závisí od kvality jeho nosa.

Hľadanie je priestranné, ale vzdialenosť od vodcu  asi 100 krokov by nemal často prekračovať. 

Pri práci sa nechá ovládať , dokonca aj na veľké vzdialenosti (vedenie, schopnosť pracovať v tíme). Pritom opakovane udržiava očný kontakt so svojím vodcom a je pripravený plniť vydané príkazy (hlasom, očným kontaktom,  pískaním).

Rýchlo zistí, že každá činnosť je pre neho zakázaná, kým od vodcu nepríde príslušný rozkaz. Keď pochopí, že to znižuje spoločnú poľovnú úspešnosť, zdravú zver už neprenasleduje. Vždy sa snaží pomôcť svojmu vodcovi k streľbe, aby mohli spoločne uloviť korisť.

MMS však nesmie byť divoký, pretože pri love by mal a musí pracovať na stope zranenej zveri. Bez príkazu nesmie prenasledovať unikajúcu srstnatú alebo pernatú zver.

Nemení svoj štýl hľadania, aj keď má pracovať s viacerými psami súčasne (párové hľadanie), pretože vždy pracuje na spoločnom loveckom úspechu.

Nežiadúce je časté odbiehanie a vyrušovanie, agresívne správanie voči spolupracujúcemu psovi, nedostatok poslušnosti, slabé hľadanie, ako aj veľa hlasných povelov a časté pískanie vodcu.

   4. Vystavovanie

MMS nemá pri vystavovaní špeciálnu formu prejavu. Vystavuje vo všetkých možných polohách. Otočením hlavy proti vetru zostáva v napätom postoji a už nehýbe chvostom. Pri vystavovaní má všetky štyri nohy na zemi, prípadne je zdvihnutá jedna predná alebo zadná noha. Pre plemeno je typické aj to, že niektoré MMS sa pri čuchovom kontakte so zverou prikrčia  alebo si ľahnú.

Akonáhle  MMS navetrí zver, mal by ju označiť tak, že ju vystaví a opatrne postupuje alebo cielene obehne a postaví sa pred ňu, alebo zotrvá na mieste, kým sa jeho vodca nepriblíži a to aj po dlhú dobu a vzdialenosť a umožní mu tak strieľať bez zhonu. Presne vie, ako vytvoriť najlepšie podmienky pre streľbu vodcu. Vodca zvyčajne veľmi dobre vidí, keď už zver nie je fixovaná pred psom alebo keď sa rozbehla. Pretože sa napätie v psovi uvoľní a koncom chvosta začne mierne švihať. 

Rovnako dobre stojí pri srstnatej alebo pernatej zveri, hoci pernatú zver zvyčajne vystavuje na väčšiu vzdialenosť.

Nežiaduce je balamutenie, keď opakovane, výrazne a dlhodobo vystavuje dýchaniská bez zvere.

Ak MMS hľadá súčasne s niekoľkými psami, mal by tiež súbežne vystavovať alebo priznávať.

Súbežné vystavovanie znamená, že aj druhý alebo tretí pes vystavuje rovnakú zver ako prvý pes.

Priznávanie v tomto prípade znamená, že druhý alebo ďalší pes zostane vo vystavovacej pozícii, ak vidí iného psa v rovnakej pozícii. Druhý nevystavuje čuchom, ale iba  na vizuálny signál. Priznávajúci pes by mal zotrvať vo vystavovaní, kým prvý pes nedokončí svoju prácu na zveri.

B. Vodná práca

Žiadané je , aby bol pes pri vode ticho. Na povel by mal pes okamžite vojsť do vody a urobiť svoju prácu.

​   1. Naháňanie v tŕstí

 Práca pred výstrelom znamená, že MMS musí nájsť vodné vtáctvo aj v hlbokej vode s rozľahlým rákosom. Ide o prácu, ktorá si od neho vyžaduje vysoké fyzické a duševné schopnosti. Musí mať dostatočnú odolnosť, vytrvalosť a vášeň pre prácu vo vode . Ide o prácu čuchom, ako na poli, keď sa snaží nájsť vodné vtáctvo, ktoré vytlačí a prinúti ho vzlietnuť alebo opustiť krytinu.

   2. Dohľadávka

 Ak je pes vyslaný hľadať strelené vodné vtáctvo, mal by sa MMS nechať navádzať smerom ku kačke. Nájdené vodné vtáctvo má priniesť bez príkazu vodcu.

   3. Stopa živej kačice

Ak je vodné vtáctvo iba krídlované, snaží sa dostať do bezpečia pred psom, ktorý ho sleduje. Pes musí sústredene pracovať nosom, aby vedel sledovať stopu vtáka na hladine vody. Ignorovanie alebo vyhýbanie sa živému vodnému vtáctvu sú závažné chyby.

Ak pes chytil kačicu v rákosí alebo ju vyhnal z krytu na voľnú hladinu a  tam ju psovod dostrelil, musí ju pes správne aportovať.

Pes musí kačicu najprv odovzdať až potom sa môže otriasť.

​

C. Práca v lese

Okrem práce na poli a vo vode zvládne malý münsterlandský stavač aj veľa práce pred a po výstrele v lese.

​   1. Sliedenie v lese

Sliedenie v lese zodpovedá  hľadaniu na poli s jedným veľkým rozdielom , v lese je očný kontakt aj vzhľadom na veľkosť MMS veľmi obmedzený a preto je od psa v tomto prípade požadovaná dôsledná práca " pod puškou".

Práca pod puškou znamená, že malý münsterlandský stavač môže hľadať len tak ďaleko, ako je psovod schopný, s prihliadnutím na miestne podmienky, zastreliť zver, ktorá stojí alebo sa vzďaľuje od psa.

Takže kým malý münsterlandský stavač smie na poli hľadať vo veľkej vzdialenosti od vodcu, v lese  musí prehľadávať húštiny v kopcovitom teréne vo vzdialenosti asi 25-30 m. Navetrenú zver  musí vystaviť, zdvihnutú zver nesmie naháňať, aby strelcovi neunikla.​

   2. Naháňanie v lese

Od malého münsterlandského stavača sa vyžaduje väčšia nezávislosť, pretože musí ísť na pridelený priestor bez svojho psovoda a byť úplne sám, bez akéhokoľvek spojenia so svojim psovodom, ktorý je často ďaleko od neho. Nájdenú zver má vyhnať a ak je to možné, nasmerovať ju k niektorému z poľovníkov alebo k jeho vodcovi.

Podstatné je, aby mal pes orientačný zmysel a bol hlasný aspoň na videnú, lepšie aj na stope. Nemý pes je na lesný lov absolútne zbytočný. Kým pri hľadaní a práci na poli môže psovod sledovať lov psa zrakom, tu sa musí spoľahnúť na sluch. Pes, ktorý loví iba vizuálne, necháva poľovníka alebo poľovníkov čakať bez znalosti, čo sa deje v húštine.

Ďalej je veľmi dôležité, aby malý münsterlandský stavač nelovil nadmerne, t. j. aby lovil iba v  priestore určenom na lov a neopúšťal ho, aby prípadne pokračoval v love v priľahlých húštinách, ktoré sa ešte majú odloviť. 

Malý münsterlandský stavač, ktorý loví iba v húštine obklopenej strelcami, loví v oblúkoch. Po skončení práce alebo na povel rýchlo príde k svojmu pánovi a nechá sa pripútať. Psy, ktoré sú len niekoľko metrov od svojho psovoda  a pohybujú sa tam a späť len na okraji krytiny , sú nežiaduce.

Pes, ktorý nie je nasadený na prácu a ostáva so svojím psovodom, sa musí správať absolútne pokojne. Pes odložený vedľa svojho psovoda nesmie vstať ani sa vzdialiť z miesta. Nesmie kňučať ani robiť hluk. Všetky tieto prejavy by viedli k neúspešnému lovu.

Rovnako ako pri streľbe v teréne, aj pri výstreloch v húštine alebo pri hluku honcov sa pes musí správať pokojne a musí ostať ovládateľný.

   3. Práca na farbe

MMS je veľmi vhodný na  práce na stope, pretože má na to potrebné vlohové a fyzické predpoklady. To zahŕňa vytrvalosť na stope, schopnosť koncentrácie a pokoja, jemný nos a poriadnu porciu kontrolovanej ostrosti . Neustálym obiehaním a štekaním dokáže čeliť veľkej, brániacej sa zveri. Dokáže  však aj štvať a napokon strhnúť poranenú srnčiu  zver. Vďaka jeho hlasitosti ho jeho vodca  môže sledovať aj sluchom.

Na pofarbenej stope pracuje MMS zaľahnutý do remeňa pokojne a pevne drží stopu . Nenechá sa rozptyľovať a vždy sa spolu so svojím vodcom snaží stopu úspešne dokončiť.

​

D. Prinášanie

Malý münsterlandský stavač musí začať aportovať iba na príkaz svojho psovoda. Mal by nájsť kus čo najpriamejším smerom, okamžite ho zdvihnúť a rýchlo priniesť najkratšou cestou. Po príchode k psovodovi si pes musí sadnúť a odovzdať kus až na povel. Chybou je mačkanie, pomalé alebo váhavé prinášanie zveri, ako aj nedostatok poslušnosti  pri odovzdávaní alebo nesprávnom podávaní (napr. pohadzovanie, púšťanie bez povelu) aportovaného kusu zveri.

​